Koreňovú zeleninu vysievame v predjarí

Pre TASR to uviedla Magdaléna Valšíková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

\"Semená do voľnej pôdy nemôžeme vysievať, ak je ešte zamrznutá alebo mokrá. V osevnom postupe zaraďujeme koreňovú zeleninu do druhej trate. Teda v druhom roku po hnojení maštaľným hnojom alebo kompostom obohateným čerstvým hnojom domácich zvierat, \" spresnila.

Z hľadiska vzájomnej znášanlivosti jednotlivých druhov koreňovej zeleniny treba brať do úvahy ohľad na ich vzájomné susedstvo. \"Mrkva sa dobre znáša s cibuľovinami, rajčiakmi, reďkovkou, hrachom a lahôdkovou kukuricou, neznáša sa so zelerom. Pre petržlen je vhodné susedstvo reďkovky a rajčiakov, ale nevyhovujeme mu spoločnosť kapusty, kalerábu a šalátu, \" vysvetlila.

Zároveň dodala, že s rajčiakmi, hlúbovinami, cesnakom, uhorkami a fazuľou sa znáša zeler buľvový, ale neznáša sa s mrkvou, šalátom, kôprom, lahôdkovou kukuricou a zemiakmi. Cvikla sa znáša s cibuľou, kalerábom, fazuľou a uhorkami a neznáša so zemiakmi a kukuricou. Reďkovka a reďkev dobre rastú pri mrkve, rajčiakoch, špenáte, petržlene, šaláte, nevyhovuje im prítomnosť uhoriek a tekvice.

Valšíková odporučila skoré odrody vysievať na záhon čo najskôr. V teplejších oblastiach obyčajne v marci, vo vyšších polohách v apríli. Stredne skoré a neskoré odrody sejeme v apríli a v máji do hĺbky 1 až 3 cm. \"Po vzídení rastliny opatrne okopeme a podľa potreby ich v štádiu dvoch až troch pravých listov jednotíme na vzdialenosť v riadku 2 až 5 cm. Počas vegetácie rastliny podľa potreby okopávame, zavlažujeme, prípadne prihnojujeme, \" dodala.

Medzi najrozšírenejšiu koreńovú zeleninu patrí mrkva obyčajná. \"Skoré odrody môžu mať aj tupo zakončené valcovité, mierne kónické alebo guľovité korene a nazývame ich karotka, \" uviedla Valšíková s tým, že sa vyznačujú jemnejšou a intenzívnejšie vyfarbenou dužinou. Za mrkvu sa považujú neskoré, dobre skladovateľné odrody s dlhšími koreňmi.

Výživová hodnota mrkvy je podľa nej pozoruhodná najmä obsahom provitamínu A, vitamínov C, B1, B2, PP a cukrov. Dôležitý je aj obsah minerálnych látok. \"Sú zásaditej povahy, prevláda draslík, sodík, fosfor, vápnik a horčík. Je ľahko stráviteľná a nedráždivá a preto sa dobre sa uplatňuje v mnohých diétach a v strave detí, \" spresnila.

Mrkva je dvojročná rastlina. Prvý rok vytvára koreň a listy, druhý rok kvitne a prináša semená. Obľubuje ľahšie, výhrevné, nevysychavé pôdy, dobre zásobené vápnikom. Na tvorbu karoténov a pravidelnú tvorbu koreňov nepriaznivo pôsobí chlór, ktorý znižuje úrody. Odborníčka preto neodporučila chloridové formy hnojív, rovnako ako nadmerné množstvo dusíka v pôde môže spôsobiť zvýšenie obsahu dusičnanov v koreňoch, ktoré sú pre ľudské zdravie škodlivé.

\"Najlepšie je použiť spolu s dusíkatými hnojivami aj fosforečné a draselné. Takto sa zamedzí hromadeniu dusičnanov a zlepší sa akosť i uchovateľnosť mrkvy, \" vysvetlila.

Semeno mrkvy klíči už pri teplote 3-4 stupne C, preto sa vysieva skoro na jar, väčšinou v marci, ak pôda už preschla. Neskorá mrkva pre jesenný zber sa seje v apríli až máji. Pre celoročné pestovanie mladej karotky možno vysievať postupne po troch týždňoch s posledným termínom začiatkom júna. Seje sa plytko do riadkov vzdialených od seba na 30 cm. Semeno vzchádza až za 2-5 týždňov.

Vo fáze troch až štyroch lístkov jednotíme porast karotky na vzdialenosť 3 až 5 cm a neskorú mrkvu na 8 až 10 cm. Mrkvu zbierame v záhradke postupne podľa potreby. \"Na jeseň, pred príchodom mrazov ju pozbierame a spracujeme konzervovaním, mrazením alebo uložíme na skladovanie, \" odporučila.

Podobne ako mrkva a väčšina koreňovej zeleniny aj petržlen koreňový je dvojročnou rastlinou. Podľa Valšíkovej sa môže pestovať aj na chladnejších stanovištiach stredných polôh s dobre štruktúrovanou pôdou. \"Nepestuje sa v prvom roku po hnojení maštaľným hnojom, ale až v druhom roku. Skoré odrody treba siať na dobre pripravený záhon skoro na jar, aby sa pri vzchádzaní využili jarné dažde, \" vysvetlila s tým, že ak je sucho, pred výsevom sa pôda zavlaží.

Petržlen sa môže vysievať aj postupne až do konca júna. Hĺbka výsevu má byť 1 až 3 cm a šírka riadkov 30 až 40 cm. Po vzídení sa porast pretrháva na vzdialenosť 10 až 20 cm a počas vegetácie potrebuje zavlažovať. \"Dôležitá je vlaha po vzídení, aby sa podporil rast a vývin. Najviac vody vyžaduje v júli až auguste, \" upozornila.

Konzumovať sa môže už v priebehu rastu pri rôznej veľkosti. Hromadný zber petržlenu sa však začína pri skorých odrodách už od augusta, septembra. Neskoré odrody na skladovanie sa zbierajú do začiatku novembra.

Petržlen obsahuje významné množstvo dôležitých prvkov, napr. vápnika, železa, horčíka, fosforu, draslíka a zinku. Je bohatý na vitamín PP (niacín), vitamín E (tokoferol) a vitamín C (kyselina askorbová). \"Je aj uznávanou liečivou rastlinou. Obsahuje rôzne éterické oleje. Má močopudné účinky a v medicíne sa využíva ako diuretikum. Pôsobí aj proti nadúvaniu a nechutenstvu. Je súčasťou čajov najmä pre chudnutie a pri chorobách obličiek, \" spresnila.

Paštrnák má príjemnú sladkastú chuť s arómou, pripomínajúcou petržlen, ale u nás stále zostáva nedocenený. \"V kuchyni sa využíva podobne ako mrkva, petržlen alebo zeler, najčastejšie ako koreňová zelenina. Môže sa použiť aj ako príloha k mäsitým jedlám varený, dusený, alebo ako paštrnáková kaša, \" vysvetlila odborníčka.

Zároveň upozornila, že pri niektorých diétach nahrádza zemiakové pyré. Voľakedy sa zo sušených koreňov mlela múka, z ktorej sa piekol paštrnákový chlieb tmavej farby a medovníkovej chuti.

Zdravotný význam paštrnáka spočíva vo vysokom obsahu minerálnych látok, z ktorých je významný najmä draslík, vápnik, fosfor, horčík, mangán a zinok. Dôležitý je obsah éterických olejov, ktoré priaznivo vplývajú na trávenie a na nervovú sústavu, vitamín C a obsah vitamínov skupiny B.

\"Paštrnák sa seje do voľnej pôdy od začiatku marca. Hĺbka sejby má byť 2 cm, šírka riadkov 30-40 cm a v riadku sa jednotí na vzdialenosť 10-15 cm. Vzchádza za 2 až 3 týždne, \" uviedla Valšíková. Ošetrovanie spočíva v odburiňovaní, v okopávaní a polievaní. Doba od výsevu do zberu sa pohybuje od 140 do 200 dní. Keďže je mrazuvzdorný, môže sa nechať na záhone aj cez zimu a zberať postupne podľa potreby alebo až na jar.

K ďalším zaujímavým druhom koreňovej zeleniny patrí čierny koreň, hadomor španielsky. \"Niektoré zložky čierneho koreňa pôsobia upokojujúco na nervovú sústavu svojím sedatívnym účinkom, iné majú priaznivý vplyv na sekréciu žliaz s vnútorným vylučovaním, \" dodala.

Čierny koreň je cennou zeleninou aj v diéte diabetikov. Vysoký obsah vlákniny ho stavia medzi druhy zeleniny, ktoré sa veľmi vhodne uplatňujú pri redukčnej diéte. V minulosti sa používal ako liek proti moru, rôznym jedom, ako prostriedok proti hadiemu uštipnutiu, pri srdcových, nervových a očných ochoreniach.

Dužinatý, dlhý a valcovitý koreň má čiernu farbu a bielu dužinu, z ktorej pri narezaní vyteká smotanová biela lepkavá šťava. Čierny koreň je zdrojom minerálnych látok, najmä draslíka, fosforu, horčíka, vápnika a železa. Z vitamínov je najviac zastúpený vitamín E a vitamín C.

Prvý rok tvorí čierny koreň čierny valcovitý koreň, ktorý dosahuje dĺžku asi 30 až 40 cm a hrúbku 3 až 4 cm. Druhý rok vyrastie kvetná byľ. Najlepšie rastie v kyprej hlinitopiesočnatej pôde, v ktorej je dostatok humusu a živín. Neznáša pôdy čerstvo vyhnojené maštaľným hnojom. \"Je odolný proti nízkym teplotám, dobre prezimuje a nevymrzne. Väčšie úrody však dáva v teplých oblastiach, \" vysvetlila odborníčka.

Termín sejby čierneho koreňa je skoro na jar v marci a pestuje sa z priamej sejby do voľnej pôdy. Šírka riadkov má byť 30 až 40 cm a hĺbka výsevu 3 až 4 cm. Ideálna vzdialenosť rastlín v riadku je 8 až 10 cm. Osivo čierneho koreňa klíči pomerne dlho, preto treba vytrhávať buriny. Čierny koreň závlahu potrebuje len v suchých letných dňoch. Korene tejto zeleniny sú dlhé, krehké a vňať je slabá, preto ich pri zbere nemožno ťahať. Rastliny treba podobrať a pomocou rýľa vyberať korene. \"Poškodené korene treba spotrebovať čo najskôr. Hrubé, rovné korene sa môžu uskladniť. V pivniciach je najlepšie ich ukladať do vlhkého piesku, \" uzavrela Valšíková.